Keď trh buduje veľkomestá

Mises.cz: 24. srpna 2015, Róbert Chovanculiak, komentářů: 0

Svet čaká veľká výzva. Celkový počet ľudí žijúcich v mestách má na celom svete vzrásť do roku 2050 o vyše 2 miliardy. Pričom veľkú časť tohto urbánneho rastu sa odohrá v rozvojových krajinách. Predovšetkým v Číne a Indii. V Číne sa už príbeh začal písať. V posledných troch rokoch v nej stuhlo toľko betónu ako v USA za celé 20. storočie. Táto rýchla výstavba miest je však vo veľkej miere v réžii verejných autorít a je otázne, do akej miery je udržateľná alebo ide o nafukovanie bubliny. Posledné správy z čínskych akciových trhov svedčia skôr o druhej možnosti.

Toto však nie je jediný spôsob budovania miest. Existuje aj alternatívne riešenie k centrálnemu plánovaniu. Je ním trhový mechanizmus. Tento si zasa pre zmenu odskúšalo niekoľko Indických miest. Jedným z nich je juhozápadne od Dillí veľkomesto Gurgaon. Pred viac ako dvoma dekádami však išlo skôr len o dedinku bez akejkoľvek infraštruktúry. Našťastie však rovnako aj bez územného plánu a viditeľnej ruky byrokracie a s minimom regulácií zo strany centrálnej a miestnej vlády. Dnes má toto veľkomesto, prezývané Indický Singapur, vyše jeden a pól milióna obyvateľov, podniká v ňom skoro polovica firiem z Fortune 500 (napr. American Express, General Electric, Motorola, Dell, Microsoft, IBM, and Google) a má 43 veľkých nákupných centier vrátane Mall of India – jedného z najväčších nákupných centier na svete.

V Indických rebríčkoch sa Gurgaon objavuje medzi najlepšími mestami pre život a prácu. A to aj napriek tomu, alebo možno lepšie povedané práve vďaka tomu, že skoro všetky fungujúce verejné statky tam poskytuje súkromný sektor. Ako bolo spomenuté, verejná správa v tomto meste funguje minimálne a nezabezpečila základné verejné služby, čo vytvorilo ziskovú príležitosť pre podnikateľov, ktorí sa jej chopili. V meste funguje súkromný odvoz odpadkov, kanalizácia, zabezpečovanie vody, elektrickej energie, ale aj protipožiarnej ochrany a cestnej infraštruktúry. Ochranu a bezpečnosť v meste zabezpečuje 35 000 súkromných policajtov, pričom verejných je len 4000.

Avšak napriek tomu, že súkromný sektor dokázal vybudovať jedny z najkvalitnejších a najspoľahlivejších verejných služieb v Indii, netreba prepadať falošným predstavám o dokonalosti tohto usporiadania. Pri vytváraní vlastníckych práv v rámci mesta totižto došlo k ich značnému rozdrobeniu. To dlhodobo zabraňuje využitiu úspor z rozsahu, ktoré verejné služby spravidla umožňujú. Napríklad zabezpečovanie elektrickej energie v Gurgaone je často založené na dieselových generátoroch, ktoré nedosahujú takú efektívnosť ako väčšie elektrárne a zároveň vytvárajú problém so znečisťovaným ovzdušia. Rovnako aj kanalizácia je často riešená formou septikov a následným pravidelným odvozom nákladnými automobilmi mimo mesta. Problémom tak je, že konkurencia medzi poskytovateľmi síce tlačí ceny za verejné služby k hraničným nákladom, ale celkové priemerné náklady ostávajú pomerne vysoké, plus vytvárajú negatívne externality (príčinou pretrvávania tohto stavu je aj politická neistota v rámci regiónu. Verejné samosprávy a centrálna vláda dlhé roky vytvárajú prostredie, kde nie je jasné, ako budú v budúcnosti riešené verejné služby a či nedôjde k ich preberaniu verejnou autoritou. Tieto faktory pravdepodobne odradzujú väčšinu podnikateľov od rozsiahlejšej spoločnej iniciatívy).

Ako riešenie týchto nedostatkov sa núka koncentrovanejšia alokácia vlastníckych titulov pri vzniku mesta. Vo väčšej miere koncentrované vlastníctvo dokáže lepšie využiť úspory z rozsahu a internalizovať externality. Príkladom takéhoto riešenia môže byť napr. známy Disney Land, ktorý taktiež súkromné produkuje množstvo verejných služieb a vlastnú infraštruktúru. Robí tak preto, lebo budovanie týchto služieb zvyšuje hodnotu pozemku a zabezpečuje vyššie tržby. Zákazníci sú totižto ochotní platiť viacej za upravené a bezpečné prostredie. Rovnako v Disney Lande nenájdete lokálnych znečisťovateľov ovzdušia, lebo títo by znižovali hodnotu celého komplexu, čomu sa jeho majiteľ má motiváciu vyhýbať.

Do veľkomesta typu Gurgaon by sa zmestilo približne sedem Floridských Disney Landov, čo má potenciál vytvoriť dostatočnú konkurenciu medzi poskytovateľmi verejných služieb a zároveň dostatočné využitie úspor z rozsahu. Rovnako týchto sedem developerov s koncentrovaným vlastníctvom by sa dokázalo oveľa ľahšie dohodnúť na spoločnom projekte (napr. letiska), ako stovky roztrúsených vlastníkov, ktorí dnes budujú infraštruktúru a verejné služby v Gurgaone. Obdobné príklady súkromných oblastí už existujú aj dnes. Napr. v USA je to Reston vo Virginii a veľké súkromné prímestské oblasti pri Houstone. Aj keď aj tieto oblasti spadajú pod federálnu a štátnu legislatívu, neexistuje v nich verejná autorita s monopolom na územné plánovanie, či budovanie ciest a ulíc.

V najbližších dekádach čaká svet ďalšie veľké sťahovanie národov do miest. Oblasti, ktoré sú dnes prázdne a opustené, budú o pár rokov oblasťami pre život a prácu miliónov ľudí. Výzvou tohto prechodu nebude ani tak dostupnosť materiálov, či nových technológií. Výzvou bude nájsť vhodné inštitucionálne usporiadanie, normy a pravidlá, za ktorých tieto mestá budú vznikať. Ak sa pozrieme na všetky problémy a nedostatky, ktoré dnes prináša svet politického rozhodovania, javí sa byť trhový proces viac ako životaschopná alternatíva budovania miest.

http://iness.sk/stranka/10868-Ked-trh-buduje-velkomesta.html