Mises.cz

Mises.cz

Prvá lekcia z ekonómie: Nezamýšľané dôsledky

Množstvo expertov preceňovalo kvalitu a rozšírenosť verejných škôl. Toto sú faktory, ktoré stáli za jednou (tragickou) ekonomickou lekciou z nezamýšľaných dôsledkov v Keni.

V minulom článku som písal o tom, ako tie najchudobnejšie deti z najchudobnejších oblastí nechodia do bezplatných verejných škôl, ale radšej navštevujú zisk sledujúce súkromné školy. Aj napriek rozšírenosti tohto fenoménu odmietalo množstvo expertov na rozvojové krajiny a výskumníkov z rôznych organizácií (Svetová banka, Save the children, OECD, The United Nations Development Programme) prijať fakty o ich existencií alebo bagatelizovali ich vplyv. Zároveň na druhej strane preceňovali kvalitu a rozšírenosť verejných škôl. Toto sú faktory, ktoré stáli za jednou (tragickou) ekonomickou lekciou z nezamýšľaných dôsledkov v Keni.

Tooley sa nespoliehal len na oficiálne dáta z verejných škôl, ale pozrel sa aj na vplyv, ktoré malo spomínané opatrenie na súkromné školy. Aj tam bol totižto vplyv reformy značný, nanešťastie opačným smerom. Podľa štatistik, ktoré zozbieral Tooley s jeho tímom v oblasti Kibera, po reforme opustilo miestne súkromné školy 11 171 detí, pričom verejné začalo navštevovať iba o 3 296 detí viac. Čistý vplyv zavedenia bezplatných verejných škôl tak zďaleka nebol vysoko pozitívny, skôr sa zdá, že nebol pozitívny vôbec. Reforma spôsobila v tejto oblasti čistý pokles žiakov o 7 875. Nečakaný a o to horší nezamýšľaný dôsledok dobre znejúcej politiky. Následne uskutočnil Tooley podobné zisťovania s rovnakými výsledkami aj v slumoch Kawangware a Mukuru v Nairobi.

Obraz úspešnej reformy ešte viac vybledne, ak do neho zarátame aj zmenu kvality, ktorú reforma priniesla pre deti v školách. Je totižto už zdokumentovaným faktom, že verejné školy v rozvojových krajinách za súkromnými z pohľadu kvality vyučovania zaostávajú. V Keni však kvalita verejných škôl upadla ešte viac, keďže po reforme sa do nich nahrnuli nové deti a počet žiakov na jedného učiteľa  narástol na 75 až 100.

Otázkou však ostáva, prečo tak veľa detí prestalo navštevovať súkromné školy a prečo, keď tak spravili, neprešli do tých verejných. Na prvú časť otázky sa podarilo nájsť odpoveď Tooleymu tak, že kontaktoval bývalé súkromné školy, ktoré skrachovali v období po reforme a zistil, že až ¾ z nich skončilo kvôli poklesu návštevnosti. Tieto školy totižto fungovali len s relatívne nízkou ziskovou maržou a reforma zatriasla s krehkými kalkuláciami manažérov. Mimo vzdelávací proces sa tak dostali aj deti, ktoré nechceli opustiť súkromné školy, ale museli tak spraviť, lebo ich školy začali prerábať. Prečo však tieto zvyšné deti nezačali navštevovať bezplatné verejné školy? 

Dôvod je prozaický. Bezplatné verejné školy nie sú bez nákladov. Existuje množstvo skrytých nákladov, ktoré musia rodičia znášať. V prvom rade sú to náklady na dochádzanie. Verejných škôl je menej a nie sú priamo v slumoch za každým rohom ako tie súkromné. V druhom rade verejné školy stále vyžadovali skryté poplatky vo forme povinnej uniformy a učebníc, ktoré nezabezpečoval štát a poplatkov do rodičovských združení. No a v neposlednom rade to boli náklady obetovaných príležitostí. V prípade menej kvalitného verejného školstva bolo pre rodičov lepšie nechať deti doma, kde môžu aspoň s niečím pomôcť, ako ich poslať na celý deň do školy, kde sa toho veľa nenaučia.

Najsmutnejšou časťou tohto príbehu o nezamýšľaných dôsledkoch je fakt, že reforma bezplatného verejného školstva najnegatívnejšie dopadla na najchudobnejšie deti a deti bez rodičov. O tieto deti sa v prevažnej miere starali súkromné lokálne školy v slumoch, ktoré im bežne poskytovali bezplatné vzdelanie a opateru. Lokálni manažéri mali totižto dostatok informácií z konkrétneho miesta a času, aby dokázali takéto deti úspešne selektovať bez toho, aby demotivovali platiacich zákazníkov. Na druhej strane verejné školy s ich skrytými nákladmi ostali pre tieto deti nedosiahnuteľné.

Ak do obrazu zarátame aj príbehy odhodlaných učiteľov, ktorí stratili prácu, dobre znejúca reforma priniesla ešte negatívnejšie následky. Títo učitelia a vlastníci súkromných škôl predstavovali závan kreatívnosti a samostatnosti obyvateľov rozvojových krajín. Dostali sa totižto z problémov svojou vlastnou iniciatívou, bez medzinárodnej rozvojovej pomoci a dotácií. A to je presne to, čo potrebujú obyvatelia rozvojových krajín; byť schopní sa postarať samí o seba a znižovať závislosť na medzinárodnej pomoci, ktorá je plná byrokracie, korupcie a často pomáha hlavne tým, ktorý to v krajine najmenej potrebujú

Čo bude ďalej? Ako ukazujú príklady z iných krajín, kde bezplatné verejné školstvo funguje už dlhšie, bezplatné verejné školstvo súkromné školy nezastaví. A aj v Keni sa začínajú veci vracať do starých koľají. Tooley dokonca našiel rodičov, ktorí po reforme poslali svoje deti do verejných škôl, ale neskôr svoje rozhodnutie zmenili a svoje deti znova poslali do súkromných. V prieskume drvivá väčšina týchto rodičov uviedla ako rozhodujúci dôvod rozdiel v kvalite. Verejné školy jednoducho nedokázali konkurovať tým súkromným. 

Problémom však ostáva nepoučiteľnosť rozvojových expertov, ktorí  vo svojich analýzach a správach reagujú na neúspechy reforiem verejného školstva v rozvojových krajinách požiadavkou na viac financií a tento krát už tu správnu reformu, ktorá zabezpečí kvalitné bezplatné verejné školy pre všetkých. Reformu v Keni pomáhala financovať Svetová banka s  dotáciou 55 miliónov dolárov. Okamžite po prvých pozitívnych výsledkoch vzrástol dopyt a tlak na medzinárodnú komunitu, aby takto pomohla financovať reformy bezplatného školstva aj v ostatných rozvojových krajinách (odhady hovoria o potrebe 7 až 8 miliárd dolárov). Tooleyho výskum by mal byť varovaním pre všetkých, že dobré úmysly zďaleka nestačia a reformy by sa mali posudzovať na základe ich reálnych vplyvov na všetky deti v krajine. Dôležitou otázku preto ostáva, či by tých 7-8 miliárd neprinieslo len menej a horšie vzdelaných detí.

Uživatelské menu

Login:
Heslo:
zapamatovat si mě
Nemáte zde účet?
Zaregistrujte se!
RSS feed
Atom feed