Mises.cz

Mises.cz

Pôvod štátnych papierových peňazí

Okrem stredovekej Číny, ktorá vynašla papier a tlač storočia pred Západom, papierové peniaze neuzreli svetlo sveta až do koloniálnej vlády štátu Massachusetts, ktorý vydával papierovú fiat menu v roku 1690.

Tento článok je úryvok z Murray Rothbard: A History of Money and Banking in the United States (História peňazí a bankovníctva v Spojených štátoch).


Okrem stredovekej Číny, ktorá vynašla papier a tlač storočia pred Západom, papierové peniaze neuzreli svetlo sveta až do koloniálnej vlády štátu Massachusetts, ktorý vydával papierovú fiat menu v roku 1690. [1] [2]

Massachusetts zvykol vysielať výpravy, ktoré drancovali prosperujúcu francúzsku kolóniu v Quebecu. Väčšina týchto expedícií bola úspešná - vrátili sa do Bostonu, predali ich korisť a vyplatili vojakov z výnosov. Tentokrát však bola expedícia porazená a vojaci sa vrátili do Bostonu v zlej nálade, pýtajúc si ich odmenu. Nespokojní vojaci sú zrelí na vzburu a tak vláda v Massachusetts hľadala v obavách spôsob ako zaplatiť vojakov. Snažila sa požičať si 3 až 4 tisíc libier od obchodníkov z Bostonu, ale očividne, kreditné hodnotenie Massachusetts nebolo najlepšie.

Napokon sa Massachusetts v decembri 1690 rozhodol vytlačiť 7 tisíc libier v papierových bankovkách a použiť ich na zaplatenie vojakov. Vláda predpokladala, že verejnosť nebude akceptovať nezameniteľný papier a tak pri vydávaní bankoviek dala dvojitý sľub: že ich vymení za zlato alebo striebro z daňových príjmov o niekoľko rokov a že nebude vydávať žiadne nové papierové bankovky. Charakteristicky, vláda rýchlo porušila obidva sľuby: problém limitu tlačenia bankoviek zmizol za niekoľko mesiacov a všetky bankovky boli aj naďalej nezameniteľné počas takmer štyridsiatich rokov. Už vo februári 1691 vláda Massachusetts vyhlásila že doterajšia tlač bankoviek bola ďaleko 'nepostačujúca' a tak pokračovala vo vydávaní 40 tisíc libier novej meny na splatenie všetkých svojich nesplatených dlhov, a opäť falošne sľubujúc, že toto bude absolútne posledné navýšenie.

Ale Massachusetts zistil, že zvýšenie ponuky peňazí spojené s poklesom dopytu po papieri kvôli rastúcej nedôvere v budúcu konvertibilitu tejto meny, viedlo k rýchlemu poklesu hodnoty nových peňazí v porovnaní s kovom. Veru, v priebehu roka po vydaní, mala nová papierová libra o 40 percent nižšiu trhovú hodnotu oproti kovu.

Od roku 1692 sa vláda snažila bojovať proti klesajúcej trhovej hodnote papierovej libry použitím sily, tým že spravila papierové peniaze povinným zákonným platidlom pre všetky dlhy v rovnakom pomere s kovom, a tým, že udelí prémiu vo výške 5 percent na všetky platby dlhov vláde vykonané v papierových bankovkách. Tento zákon o štátnom platidle mal nežiadúci účinok, ktorý opisuje Greshamov zákon: zmiznutie kovových peňazí z obehu v kolónii. Navyše, expandujúce množstvo papierových bankoviek zvýšilo ceny a bránilo vývozu z kolónie. Týmto spôsobom sa 'nedostatok' kovových peňazí stal následkom štátnych papierových fiat peňazí a nie príčinou pre ich vznik. V roku 1690, pred tým ako orgie s vydávaním papiera začali, v Novom Anglicku bolo k dispozícii 200 tisíc libier striebra; do roku 1711, aj vďaka tomu že Connecticut a Rhode Island nasledovali vydávanie papierových peňazí, bolo vydaných 240 tisíc libier papierových bankoviek v Novom Anglicku, no striebro takmer zmizlo z obehu.

Je teda iróniou, že Massachusetts a jeho sesterské kolónie vydávaním papierových peňazí vytvorili a nie riešili akýkoľvek 'nedostatok peňazí.' Nový papier vyhnal staré kovové peniaze. Následný rast cien a znehodnotenie papiera sotva pomohlo verejnosti od údajného nedostatku peňazí. Ale pretože bol tento papier vydaný na financovanie vládnych výdavkov a platenie verejných dlhov, vláda, nie verejnosť, získavala prostredníctvom fiat papierov.

Po tom ako Massachusetts emitoval ďalších 500 tisíc libier v roku 1711 na zaplatenie ďalšej nevydarenej lúpežnej expedície proti Quebecu, nielenže bol zvyšok striebra týmto odstránený z obehu, ale i napriek zákonom o štátnom platidle, papierová libra devalvovala o 30 percent v porovnaní so striebrom. Massachusettská libra, oficiálne sedem šilingov za uncu striebra, na trhu klesla až na deväť šilingov za uncu striebra. Strata hodnoty ďalej postupovala v tejto a ďalších kolóniách i napriek zúrivým vládnym pokusom zakázať to, hrozbám pokút, uväznením či úplnou konfiškáciou majetku pre najvyšší zločin neprijímania papiera v stanovenom pomere.

Tvárou v tvár ďalšiemu 'nedostatku peňazí' kvôli tlačeniu papierových bankoviek, Massachusetts sa rozhodol znovu tlačiť; v roku 1716 vláda zostavila 'pozemkovú banku' a vydala ďalších 100 tisíc libier v bankovkách, ktoré mali byť požičané na nehnuteľnosti v rôznych okresoch provincie.

Ceny rástli tak dramaticky, že sa verejný názor v Massachusetts začal obracať proti papieru, ako spisovatelia zdôrazňovali, že výsledok papierových peňazí bolo zdvojnásobenie cien za posledných dvadsať rokov, znehodnotenie papiera a zánik španielskych strieborných mincí prostredníctvom Greshamovho zákona. Odvtedy sa Massachusetts, nútený Britským panovníkom, snažil prerušovane znižovať množstvo papiera v obehu a vrátiť sa ku kovovým peniazom, ale bol brzdený povinnosťou ctiť papierové bankovky svojich sesterských kolónií v pomere ku kovu.

V roku 1744 viedla ďalšia neúspešná výprava proti Francúzom Massachusetts k vydaniu obrovského množstva papierových peňazí v najbližších rokoch. Od roku 1744 do roku 1748, vláda rozšírila papierové peniaze v obehu z 300 tisíc libier na 2.5 milióna libier, a znehodnotenie papierovej meny bolo až také, že striebro stúplo na trhu na šesťdesiat šilingov za uncu, desaťkrát viac ako na začiatku éry papierových peňazí v roku 1690.

Každá kolónia okrem Virgínie od roku 1740 nasledovala vydávanie papierových fiat mien, a Virgínia podľahla v neskorých päťdesiatych rokoch 18. storočia v snahe financovať časť francúzskej a indickej vojny proti Francúzom. Podobné dôsledky nasledovali v každej kolónii: dramatický nárast cien, nedostatok kovových peňazí a masívne znehodnotenie papiera napriek povinným predpisom dodržiavať pomer ku kovu. Preto spolu so znehodnotením meny z Massachusetts v pomere 11 k 1 z jej pôvodného pomeru ku kovu, bankovky Connecticutu klesli na 9 k 1 a Karolíny na 10 k 1 v roku 1740, a papier prudko inflačného Rhode Islandu na 23 k 1 oproti kovu. Dokonca aj najmenej nafúknutá papierová mena v Pensylvánii utrpela znehodnotenie v porovnaní s kovom až o 80 percent.

Podrobná štúdia účinkov papierových peňazí v New Jersey poukazuje ako táto mena vytvorila ekonomický cyklus v priebehu koloniálneho obdobia. Keď boli nové papierové peniaze uvedené do ekonomiky, výsledkom bol inflačný rast, ktorý bol nasledovaný deflačnou depresiou keď sa ponuka papierových peňazí znížila. [3]

Na konci vojny kráľa Juraja s Francúzskom v roku 1748, začal parlament tlak na kolónie, aby opustili množstvo papierových mien a vrátili sa ku kovovým peniazom. V roku 1751 Veľká Británia zakázala ďalšie emitovanie zákonných platidiel v Novom Anglicku a nariadila vymeniteľnosť existujúcich papierových bankoviek za kov. A nakoniec, parlament v roku 1764 rozšíril zákaz na nové emitovanie papierových peňazí na zvyšok kolónie a požadoval postupný zánik papierových mien.

Kolónie Nového Anglicka, okrem Rhode Islandu, nasledovali rozhodnutie parlamentu, rozhodli sa znovuobnoviť konvertibilitu papierových bankoviek v kovových minciach a postupne zrušiť papierové platidlá podľa aktuálneho trhového kurzu. Oponenti kovových peňazí a menovej kontrakcie robili v takejto situácii svoje tradičné predpovede: že výsledkom bude takmer úplná absencia peňazí v Novom Anglicku a následný zánik všetkého obchodu. Namiesto toho však viedlo obnovenie kovových peňazí a zánik papierových po krátkej prechodnej dobe k viac prosperujúcemu obchodu a výrobe - tvrdé peniaze a nižšie ceny priťahujú prílev kovových peňazí. Vlastne, s Massachusetts na kovových a Rhode Island na papierových peniazoch, výsledkom bolo, že Newport, ktorý bol prekvitajúcim dovozným centrom pre západný Massachusetts, stratil svoj obchod v prospech Bostonu a upadol do depresie. [4] [5]

Ako jeden študent koloniálneho Massachusetts uviedol, návrat kovových peňazí spôsobil pozoruhodne málo narušenia trhu, recesie či pokles cien. V skutočnostie ceny pšenice klesli menej v Bostone než vo Filadelfii, ktorá nevidela takýto návrat ku kovovým peniazom v 50-tych rokoch 18. storočia. Výmenný kurz voči zahraničným menám bol po obnovení kovových peňazí veľmi stabilný, a 'obnovený systém kovových peňazí fungoval po roku 1750 s pozoruhodnou stabilitou počas sedemročnej vojny a počas narušenia medzinárodných platieb v posledných rokoch pred revolúciou.' [6]

Bez vládneho zákazu, kovové peniaze zostali v obehu počas celého koloniálneho obdobia, a to aj počas prevádzky papierových peňazí. Napriek inflácii, ekonomickým cyklom, a nedostatku kovových peňazí ktorý bol spôsobený vydávaním papierových, systém kovových peňazí fungoval dobre:

Tu bol strieborný štandard ... pri absencii inštitúcií centrálnej vlády, ktoré zasahovali na trhu so striebrom, a počas neexistencie buď verejnej alebo súkromnej centrálnej banky, ktorá by upravovala národný kredit alebo spravovala rezervy, alebo bez devízovej burzy, ktorou by stabilizovala výmenné kurzy. Trh ... udržiaval výmenné kurzy pozoruhodne blízko k legislatívnemu kurzu .... Čo je najviac pozoruhodné v tejto súvislosti je nadväznosť systému kovových peňazí počas sedemnásteho a osemnásteho storočia. [7]

Bankovky súkromných bánk

Na rozdiel od štátnej papierovej meny, súkromné bankovky a vklady, zameniteľné za kov, začali v západnej Európe v Benátkach v 14. storočí. Firmy poskytujúce úvery spotrebiteľom a podnikom existovali i v antike a v stredovekej Európe, ale tieto firmy boli 'požičiavatelia peňazí', ktorí požičiavali svoje vlastné úspory. 'Bankovníctvo' v zmysle poskytovania úverov z úspor ostatných začalo v Anglicku s 'pisármi' na začiatku 17. storočia. Pisári boli úradníci, ktorí písali zmluvy a dlhopisy, a boli preto schopní učiť sa o obchodných transakciách a zapojiť sa do požičiavania peňazí. [8]

V Anglicku však neexistovali žiadne depozitné banky až do občianskej vojny v polovici 17. storočia. Obchodníci mali vo zvyku ukladať svoje prebytočné zlato kvôli bezpečnosti do kráľovskej mincovne. Tento zvyk sa ukázal byť nešťastným, pretože keď Charles I. potreboval peniaze v roku 1638, krátko pred vypuknutím občianskej vojny zhabal obrovskú sumu 200 tisíc libier zlata, a nazval to 'pôžičkou' od vlastníkov. Hoci obchodníci nakoniec dostali ich zlato späť, boli pochopiteľne otrasení touto skúsenosťou, a opustili mincovňu. Namiesto toho začali ukladať ich zlato v pokladniach súkromných zlatníkov, ktorí rovnako ako mincovňa, boli zvyknutí na ukladanie cenných kovov. Doklady o úschove zlata od zlatníkov sa čoskoro stali náhradou zlata samotného. Do konca občianskej vojny, v 60-tych rokoch 17. storočia, zlatníci podľahli pokušeniu tlačiť pseudo potvrdenia o úschove, ktoré neboli kryté uloženým zlatom a požičiavať ich; týmto spôsobom sa dostalo bankovníctvo frakčných rezerv do Anglicka. [9]

V koloniálnej Amerike existovalo len veľmi málo súkromných bánk a vždy prežili iba krátko. Najprominentnejšou bola Massachusetts Land Bank (ďalej iba pozemková banka) z roku 1740, ktorá vydávala bankovky a požičiavala ich na nehnuteľnosti. Pozemková banka bola založené ako inflačná alternatíva k štátnej papierovej mene, ktorú sa kráľovský guvernér snažil obmedziť. Pozemková banka vydala nekonvertibilné bankovky, a strach z jej nespoľahlivého vydávania dal podnet na vznik konkurenčných súkromných strieborných bánk, ktorých bankovky boli vymeniteľné za striebro. Pozemková banka okamžite vydala viac ako 49 tisíc libier v nezameniteľných bankovkách, ktoré veľmi rýchlo stratili na hodnote. V priebehu šiestich mesiacov takmer celá verejnosť odmietala prijať bankovky tejto banky a stúpenci pozemkovej banky márne prijímali tieto bankovky. Posledný úder prišiel v roku 1741 kedy parlament zakázal pozemkovú a strieborné banky na žiadosť viacerých obchodníkov z Massachusetts a kráľovského guvernéra.

Jeden zo zaujímavých aspektov Massachusetts-kej pozemkovej banky a ďalších inflačných koloniálnych schém je, že boli obhajované a v ich prospech lobovali niektorí z najbohatších obchodníkov a pozemkových špekulantov jednotlivých kolónií. Dlžníci prostredníctvom inflácie získavajú a veritelia strácajú; uvedomujúc si túto skutočnosť, starší historici predpokladali, že dlžníci boli veľmi chudobní agrárnici a veritelia boli bohatí obchodníci, a že teda chudobní ľudia boli hlavnými sponzormi inflačných systémov. Ale samozrejme, neexistujú žiadne pevné 'triedy' dlžníkov a veriteľov; v skutočnosti, bohatí obchodníci a špekulanti s pozemkami sú často najväčšími dlžníkmi. Neskôr historici dokázali, že to boli práve členovia druhej skupiny, ktorí boli hlavnými sponzormi inflačných papierových peňazí v kolóniách. [10] [11]


Poznámky

[1] Štátny papier, ktorý sa dal zameniť za zlato sa prvýkrát objavil v 9. storočí, a po troch storočiach ho štát zmenil na nezameniteľný ničim nekrytý fiat papier, s tradičnými následkami ako ekonomické cykly a neudržateľná inflácia. Pozri Gordon Tullock, 'Paper Money — A Cycle in Cathay,' Economic History Review 9, no. 3 (1957): 393–96.

[2] Jedinou výnimkou bola zaujímavá forma papierových peňazí vydaná päť rokov predtým v Quebecu, ktorá dostala názov 'kartové peniaze.' Vládnuci riaditeľ Quebecu, Monsieur Mueles, rozdelil niektoré hracie karty na štvrtiny, označil ich rôzymi monetárnymi denomináciami, a potom ich použil na mzdy a materiál dodaný vláde. Prikázal verejnosti, aby prijala tieto hracie karty ako štátne platidlo, a toto vydanie bolo neskôr vymenené za kov z Francúzska.

[3] Donald L. Kemmerer, 'Paper Money in New Jersey, 1668–1775,' New Jersey Historical Society, Proceedings 74 (April 1956): 107–44.

[4] Predtým ako sa Massachusetts vrátil naspäť ku kovu, zaviazal sa prijímať meny iných kolónií Nového Anglicka v rovnakom pomere. Toto dalo Rhode Islandu podnet na to, aby výrazne zvýšili objem meny, pretože táto malá kolónia mohla mohla potom nakupovať v Massachusetts inflačnými peniazmi v rovnakom pomere. Takto mohol teda Rhode Island exportovať svoju infláciu do väčšej kolónie, ale nakupovať s novou menou v Massachusetts ešte predtým ako sa ceny prispôsobili novému množstvu meny. V skratke, Rhode Island mohol vyvlastňovať Massachusetts a uvaliť cenu inflácie na kolóniu v Massachusetts.

[5] Ak bol Rhode Island najviac inflačnou kolóniou, monetárna expanzia Marylandu bola najbizarnejšia. V roku 1733 vydala Marylandská pozemková banka 70 tisíc libier v papierových bankovkách, z ktorých 30 tisíc bolo rozdaných vo fixných sumách každému obyvateľovi tejto provincie. Cieľom bolo zuniverzálnenie cirkulácie nových bankoviek, a prípad v histórii ktorý sa dá zrejme najviac prirovnať k 'modelu helikoptéry' Miltona Friedmana, v ktorom čarovná helikoptéra zhadzuje nové papierové peniaze vo fixnom množstve každému obyvateľovi. Výsledkom takéhoto konania je samozrejme rapídne znehodnotenie nových bankoviek. Hoci inflačný dopad novej papierovej meny bol do veľkej miery zmiernený skutočnosťou, že tabak bol ešte stále hlavnými peniazmi novej kolónie. Tabak bol zákonnym platidlom v Marylande a papierové bankovky žiadané za všetky dane.

[6] Roger W. Weiss, 'The Colonial Monetary Standard of Massachusetts,' Economic History Review 27 (November 1974): 589.

[7] Ibid., p. 591.

[8] Počas 16. storočia, pred nástupom pisárov, väčšina požičiavania peňazí v Anglicku nebola vykonávaná špecializovanými firmami, ale bohatými obchodníkmi z obchodu s odevmi a vlnou, ako zdroj ich dodatočného príjmu. Pozri J. Milnes Holden, The History of Negotiable Instruments in English Law (London: Athlone Press, 1955), pp.

[9] Znova, staroveká Čína bola priekopníkom v depozitnom bankovníctve, takisto ako aj v bankovníctve s frakčnými rezervami. Depozitné bankovníctvo ako také začalo v 8. storočí, kedy obchody prijímali cennosti, vymieňali ich za potvrdenia, a dostávali poplatok za ich úschovu. Po čase tieto potvrdenia o depozite začali obiehať ako peniaze. Nakoniec, po dvoch storočiach, firmy začali vydávať a požičiavať viac potvrdení ako mali depozitov; pochopili princíp bankovníctva s frakčnými rezervami. Tullock, 'Paper Money,' p. 396.

[10] Ohľadom Massachusetts Land Bank, pozri vynikajúcu štúdiu od George Athan Billias, 'The Massachusetts Land Bankers of 1740,' University of Maine Bulletin 61 (April 1959). Ohľadom entuziazmu obchodníkov pre inflačné bankovníctvo, pozri Herman J. Belz, 'Paper Money in Colonial Massachusetts,' Essex Institute, Historical Collections 101 (April 1965): 146–63; a Herman J. Belz, 'Currency Reform in Colonial Massachusetts, 1749–1750,' Essex Institute, Historical Collections 103 (January 1967): 66–84. Ohľadom síl, ktoré všeobecne uprednostňovali infláciu v kolóniách, pozri Bray Hammond, Banks and Politics in America (Princeton, N.J.: Princeton University Press, 1957), kap. 1; a Joseph Dorfman, The Economic Mind in American Civilization, 1606–1865 (New York: Viking Press, 1946), p. 142.

[11] Pre exceletnú biografickú esej ohľadne koloniálnych peňazí a bankovníctva, pozri Jeffrey Rogers Hummel, 'The Monetary History of America to 1789: A Historiographical Essay,' Journal of Libertarian Studies 2 (Winter 1978): 373–89. Stiahni PDF. Pre zhrnutie koloniálnych monetárnych skúseností, pozri Murray N. Rothbard, Conceived in Liberty, vol. 2, Salutary Neglect, The American Colonies in the First Half of the Eighteenth Century (New Rochelle, N.Y.: Arlington House, 1975), pp. 123–40. Svetlo vnášajúcou je klasická práca od Charles Jesse Bullock, Essays on the Monetary History of the United States (New York: Greenwood Press, [1900] 1969), pp. 1–59. Aktuálne dáta tejto periódy možno nájsť v Roger W. Weiss, 'The Issue of Paper Money in the American Colonies, 1720–1774,' Journal of Economic History 30 (December 1970): 770–84.

Uživatelské menu

Login:
Heslo:
zapamatovat si mě
Nemáte zde účet?
Zaregistrujte se!
RSS feed
Atom feed