Diskusia okolo regulácie podnikateľského prostredia štátom je jedna z tých nekonečných. Kto, ako, a prečo by mal niekoho regulovať? Posledná otázka je kľúčová. Prečo vôbec potrebujeme reguláciu dobrovoľných kontraktov medzi dvoma subjektmi? Ak obe strany súhlasili – z definície obe strany získavajú. Inak by predsa nesúhlasili. Obhajcovia štátnych regulácii sa v tomto momente najčastejšie odvolávajú na ekonomický koncept zvaný informačná asymetria. Inak povedané informačná prevaha jednej strany kontraktu nad tou druhou. Pričom spravidla  je tou informovanejšou stranou predávajúci, ktorý vie o predmete predaja viac ako kupujúci. S obhajobou regulácií sa tak spojilo heslo „ochrany spotrebiteľov“.

 

Problém s týmto typom riešení je, že v realite často nefungujú, resp. fungujú ale pomáhajú všetkým ostatným len nie spotrebiteľovi. Rôzne typy regulácii totižto spravidla skôr obmedzujú konkurenciu, čo vedie k vyšším cenám, menšiemu výberu tovarov a služieb a ich nižšej kvalite, a pomalším inováciám. Často sa dokonca samotným regulovaným podarí „uniesť“ regulátora. Regulované firmy majú totižto pomerne dobre koncentrované záujmy oproti rozptýleným nákladom, ktoré dopadajú na milióny spotrebiteľov. Aj napriek (predpokladajme) dobrým úmyslom regulátora je tak výsledkom opak zamýšľaného – horšie postavenie spotrebiteľa a politická renta pre vybraných podnikateľov. Klasickým príkladom nech sú licencie pre taxikárov z New Yorku, ktorých bolo v roku 1931 vydaných 21 000, zatiaľ čo v roku 2006 ich bolo dostupných len 12 799. Alebo Francúzsko, kde musia taxikári absolvovať povinné vzdelávanie v trvaní 250 hodín.

 

Našťastie však v realite nečelíme len výberu medzi dvoma zlými možnosťami (žiadna alebo zlá regulácia) ale existuje aj tretia možnosť - samoregulácia. Samotný trh má v sebe zabudovaných množstvo mechanizmov a inštitúcií, ktoré pomáhajú riešiť alebo zmierňovať problém asymetrických informácií. Od značiek produktov, záruk, rôznych garancií spokojnosti, franšízingu, konzultácií, sprostredkovateľov, skúseností a hodnotení tretích strán (susedia, rodina), alebo až po hodnotenia profesionálnych organizácií a nezávislých recenzentov atď. Jednou z úplne najstarších inštitúcií na riešenie asymetrických informácií je inštitúcia mena a priezviska, ktoré dostane každý človek pri narodení a vytvára nepretržitý reputačný tlak na nositeľa. K tomuto všetkému sa v posledných rokoch pridal aj internet, ktorý umožnil spustiť novú revolúciu v oblasti samoregulácie (okrem internetovej revolúcie v poskytovaní verejných služieb).

 

S príchodom tzv. zdieľanej ekonomiky (sharing economy) cez internet vzniklo celé nové odvetvie služieb, ktoré sa muselo vysporiadať s vyššie popísaným problémom asymetrických informácií. A pritom sa nemohlo spoliehať na štátne regulácie (ktoré neexistovali) a ani na staré, vyššie popísané trhové mechanizmy (ktoré boli nedostatočné). Problém asymetrických informácií v rôznych oblastiach zdieľanej ekonomiky je totiž ešte oveľa vypuklejší ako v klasickom, offline odvetví. Napríklad v prípade služby Airbnb necháte u seba doma prespať úplného cudzieho človeka, alebo z druhého pohľadu vy prespíte u niekoho cudzieho doma. S využitím platformy RelayRides môžete požičať niekomu cudziemu vaše auto, či pomocou Uber a Lyft nastúpiť niekomu cudziemu do auta / pustiť niekoho cudzieho do vlastného auta. Je jasné, že vo všetkých týchto príkladoch existuje vysoká informačná asymetria a žiadne štátne regulácie a ani existujúce inštitúcie a mechanizmy trhu by neboli pri jej riešení dostatočné.

 

Podnikatelia obsluhujúci internetové platformy preto museli prísť s novými a inovatívnymi riešeniami ako ubezpečiť obe strany kontraktu, že ta druhá strana nezneužije svoje postavenie. Jedným z najefektívnejším sa ukázali byť reputačné mechanizmy so spätnou väzbou. V priebehu času sa vyvinuli v zásade dva typy týchto reputačných mechanizmov: centralizovaný (s treťou stranou) a tzv. peer-to-peer systém (sieť medzi partnermi). 

 

Centralizované systémy budujú dôveru k platforme, ale nie nutne k jednotlivým partnerom kontraktu. Napr. internetová burza Ebay ponúka garanciu vrátenia peňazí, ak kupca nedostane to, za čo zaplatil. Tento spôsob znižovania rizika síce prináša náklady pre prevádzkovateľa, ale tiež znižuje náklady kontraktu, čím ich motivuje k častejším obchodom. Z nich dostáva percentuálne provízie práve tretia strana - prevádzkovateľ. Obdobne napr. Airbnb automaticky poisťuje vlastníka domu voči škodám, ktoré môžu mať na svedomí prespávajúci cudzinci a to až do výšky 1 milióna dolárov. Rovnako službu poistenia automobilu poskytuje aj RelayRides.

 

Platformy taktiež ponúkajú službu preverovania a filtrovania potenciálne nebezpečných a nevhodných zákazníkov na oboch stranách kontraktu. Ak takýchto objavia, zabránia ich vstupu na platformu. Napr. platforma Lyft, ponúkajúca osobnú prepravu, kontroluje trestnú a vodičskú minulosť potenciálnych šoférov, plus si ich osobne preskúša a až potom im udelí možnosť ponúkať jazdu. Obdobne postupuje aj RelayRides. Iný centralizovaný systém získavania reputácie má napr. platforma DogVacay, ktorá spája vlastníkov psov s milovníkmi psov, ktorí sa o psa postarajú, keď vlastník nemôže. Potenciálna psia pestúnka musí mať schválený profil predtým, ako sa dostane na zoznam ponúkajúci služby a zároveň si môže zlepšovať svoje „hodnotenie“ (čo zvyšuje pravdepodobnosť, že niekto využije jej služby) čítaním odbornej literatúry o psoch, sledovaním tréningových videí alebo vykonaním online testov, ktorými dokáže svoju odbornosť pri staraní sa o psov.

 

Posledným spôsobom ako podnikatelia centrálne znižujú informačnú asymetriu sú „big data“ analýzy. Tento mechanizmus využíva počítačové algoritmy na monitorovanie miliónov transakcií a na základe určitých kľúčov blokujú alebo označkujú tie podozrivé, ktoré sú následne preposlané tímu vyšetrovateľov na hlbšiu analýzu.

 

Druhou veľkou skupinou referencií sú spomínané peer-to-peer mechanizmy. Tieto mechanizmy priamo zvyšujú dôveru medzi stranami kontraktu. Rozšírené sú systémy, ktoré umožňujú online hodnotenie a recenzovanie oboch strán kontraktu navzájom. Teda predajcovia aj kupujúci môžu spätne ovplyvniť reputáciu jeden druhému. Hrozba zlej reputácie následne vplýva na ochotu jednotlivých aktérov zneužívať ich informačnú prevahu. Napr. ak na platforme Lyft sa vaše hodnotenie ako vodiča dostane pod 4,6 (z 5 hviezdičiek), bude váš účet deaktivovaný. Alebo ak zákazník ohodnotí vodiča pod 3 hviezdičky, už nikdy nebude s týmto jazdcom spárovaný na ďalšiu jazdu. Rovnako efektívne využíva tieto mechanizmy aj platforma Feastly, ktorá spája domácich kuchárov, ktorí sú ochotní pripraviť večeru u seba doma a potenciálnych zákazníkov, ktorí sú ochotní sa u niekoho doma najesť a zaplatiť za to. Táto platforma má reputačný mechanizmus s právom hostiteľa odmietnuť akéhokoľvek zákazníka, ktorý má zle hodnotenia.

 

Funkčnosť týchto peer-to-peer reputačných mechanizmov so spätnou väzbou bola znásobená s príchodom webových 2.0 aplikácii, ktoré umožňujú aktívnu interakciu všetkých strán kontraktu, plus blogovanie, vznik sociálnych sietí a smartphonov s mobilnými aplikáciami. Toto všetko umožnilo ešte viac znížiť asymetriu informácií.  

 

Rovnako pomáha akákoľvek informácia, ktorá verifikuje reálnu identitu potenciálnej strany obchodu. Tým zlepšuje jej reputáciu a zvyšuje dôveru medzi aktérmi. To je dôvod, prečo množstvo platforiem využíva možnosť registrácie pomocou sociálnych sietí, ktoré sú spojené s reálnou osobou (napr. Facebook). Rovnaký dôvod je aj za požiadavkou BlaBlaCar, európskej verzie Lyftu, na verifikáciu telefónneho čísla. Iné sociálne siete sa zasa ukázali byť silný nástroj pre nespokojných zákazníkov, ktorí chcú zviditeľniť svoje sťažnosti (napr. Twitter).

 

Zaujímavými sú taktiež prvé dôkazy poukazujúce na efekt reputačných systémov pri znižovaní rasovej diskriminácie. S pomocou platforiem a ich mechanizmov už totižto nemusíte zakladať svoj úsudok o zákazníkovi/predajcovi len na základe zbežného pohľadu (teda najčastejšie rasy), ale môžete sa rozhodnúť aj na základe iných faktorov (napr. akú ma reputáciu, , profil na sociálnej sieti, či záznamy minulých kontraktov). Aj keď rozdiel stále existuje (napr. černosi  účtujú za prenájom domov na Airbnb o 12 % menej ako belosi), tento rozdiel je menší ako v iných sektoroch a zároveň sa v čase znižuje (navyše Airbnb upozorňuje na to, že tento rozdiel je daný skôr lokalitou). Na druhej strane služby poskytujúce jazdu (Uber, Lyft), vykazujú oveľa menej diskriminácie pri ochote zastaviť černochovi ako ich klasickí offline kolegovia. Uber má tak isto antidiskriminačný nádych aj na strane ponuky, keďže medzi uber vodičmi je až 14 % žien (pri klasických taxikároch sa zastúpenie žien pohybuje od 1 do max 8 %). 

 

Z platforiem sa tak za pomoci internetu stali obchodníci s informáciami. Nielenže pomáhajú dopytu nájsť ponuku, ale navyše hľadajú spôsoby ako ubezpečiť dopyt, že ponuka nechystá nič nekalé a vice versa. Samotné platformy sú závislé na objeme uskutočnených obchodov a majú teda všetky podnety k tomu, aby hľadali spôsoby, ako zabezpečiť čím viac spokojných zákazníkov. Inak povedané spôsoby ako znížiť problém asymetrických informácií. A toto všetko sa deje bez jediného zasadnutia parlamentu a bez prijatia jediného paragrafu. Naopak jedinou silou, ktorá poháňa vývoj platforiem a mechanizmov je snaha sledovať zisk. Ide tak o robustnú inštitucionálnu štruktúru, ktorá pre svoje fungovanie nevyžaduje múdreho a šľachetného regulátora. 

 

Dôkazy o tom, ako platformoví podnikatelia vyriešili problém asymetrických informácií v tých najzložitejších prípadoch, je relevantným signálom pre zamyslenie sa nad dnes rozšíreným spôsobom riešenia tohto problému – štátnou reguláciou. Ako je totižto spomenuté v úvode, tento spôsob je často spojený s nezamýšľanými dôsledkami, ktoré zhoršujú blahobyt samotných spotrebiteľov. Štátne regulácie sú často neadresné a z definície nemôžu brať do úvahy špecifiká miesta a času. Následne tak bránia v podnikaní aj v tých výsekoch ekonomiky, ktoré dostatočne uspokojujú potreby zákazníkov (na Slovenku si to odniesli rôzne tradičné málo výroby, salaše a pod.) Teda výsledkom je presný opak toho, čo sa deje pri využití online reputačných mechanizmov so spätnou väzbou.