Mises.cz

Mises.cz

Komentáře k článku 200 rokov Karla Marxa a marxizmu

přidat komentář zpět na článek

WannabeeP

Naspäť k Marxovi

NÁVRAT K MARXOVI

Však najväčším omylom Marxových kritikov je konštatácia, že v III. časti Kapitálu narazil Marx na Zákon rovnej miery zisku, ktorý sa javí zdanlivo v rozpore z teóriou hodnoty z Kapitálu I., čím sa pre buržoáznych ekonómov stala celá Marxova teória bezcennou a teóriu pracovnej hodnoty opustili. Nie však Marx, ktorý ponechal riešenie problému budúcim generáciám.
Pre Marxa to bol problém, ktorý musel odstrániť, pretože on považoval mieru vykorisťovania za primárny faktor. Do konca života sa mu to však nepodarilo.

Na druhej strane budúceho úspechu však Marx však vo svojich poznámkach geniálne uvažoval o objavení sa "všeobecného intelektu" a zrušení duševného vlastníctva.
(Myslím, že tento predpoklad, je tak šokujúci, že sa s ním Marx nezdôveril ani Engelsovi, majúc na mysli práve prípad, keď ho Engels vrátil na „zem“ v prípade nereálneho Marxovho pohľadu na Darwinovu evolučnú teóriu. V prípade „všeobecného intelektu“ však kolieska zapadajú presne tam kam majú.)
*
AKÝ STAV VIDÍME DNES
Dnes už vieme, že sa najneskôr do roka 2045 objaví Umelá inteligencia, ktorá súčasnú 100-ročnú ochranu obludného buržoázneho duševného vlastníctva anuluje. Utajované technológie začnú slúžiť ľudstvu [napr.: 21.10. 2019 bolo oznámené dosiahnutie Kvantovej nadvlády (Quantum Supremacy), ktorej existencia bola predikovaná o 100 rokov alebo dokonca ako holá nemožnosť. Dnes je to fakt, ktorý v súčasnosti vyvoláva „kohútie“ zápasy na jednej strane medzi NASA (+ Google) a IBM ako producentom nekvantových PC, na strane druhej].

TO JE TÁ MARXOVA REVOLÚCIA

Umelá inteligencia odštartuje Technologickú singularitu, ktorá spôsobí technologický zvrat a robotizácia učiacich sa strojov spôsobí závratné zvýšenie produktivity. Technologická revolúcia vyvolá revolúciu sociálnu. (Platia Zákon hodnoty a Zákon nadhodnoty – Kapitál I., v ktorých produktivita hrá rozhodujúcu úlohu.)
„Táto jedinečná kapitalistická spoločnosť ostáva riadená Zákonom hodnoty, teda zákonom svetového trhu, majúc svoj pôvod v technologických revolúciách bez ohľadu na to, odkiaľ vzišli.“ (RD, 1947).

ROZPAD SPOLOČNOSTI

Aby sa spoločnosť nerozpadla štát musí nutne zaviesť Základný Nepodmienený Príjem. Európska komisia sa nedávno začala pohrávať s myšlienkou, že by mal zamestnávateľ za pracujúce stroje odvádzať sociálne poistenie. Mal by tak vyrovnať finančný výpadok v systéme spôsobený prepustením živých zamestnancov.
K tomu možno vystopovať Marxov záver z Komunistického manifestu, kde Marx píše: „Buržoázia … je neschopná panovať, pretože nie je schopná zabezpečiť svojmu otrokovi živobytie ani len v rámci jeho otroctva, pretože ho nevyhnutne necháva klesať do postavenia, v ktorom ho sama musí živiť, namiesto toho, aby ju on živil.“
Tento záver je treba znova prerozprávať vytvoriť naratív (prerozprávanie, zmena zmyslu obsahu novým výkladom).
Hodnota pracovnej sily robotníka bude rovná nule.
Miera vykorisťovania, ako Marxov primárny faktor, takisto.
Robotníci (námedzne pracujúci, stredná trieda - pracujúci za mzdu) vypadnú zo systému.
Postupne zaniknú kapitalistické výrobné vzťahy a deľba práce.
Tu možno vystopovať tiež Marxove závery o „zbedačovaní“ robotníckej triedy, ktoré treba znova prerozprávať, dať im nový zmysel bez zbytočného resentimentu (záporný emocionálny postoj prejavujúci sa pocitom krivdy, pomstychtivosti, nenávisti).



ROBOTNÍK VYSTÚPI Z KAPITALISTICKÉHO VÝROBNÉHO VZŤAHU
Marxov tzv. transformačný problém, t.j. súčasný výpočet miery vykorisťovania, miery zisku a relatívnych cien nebol dodnes vyriešený(?) a nebolo ani dokázané, že riešenie existuje.
Marx ale o Umelej inteligencii nič nemohol tušiť. Tak ako Darwin netušil o DNA a tak ako Einstein netušil o rozpínaní vesmíru, hoci jeho rovnice to obsahovali.
Celá práca robota (učiaceho sa stroja, ktorý bude vyrábať ďalšie učiace sa stroje) bude nezaplatená a bude patriť vlastníkovi.
Robot, ako jednorazovo zakúpená pracovná sila nepodlieha vykorisťovaniu.
Hodnota tovaru (meraná spoločensky nutným časom) sa bude limitne približovať k nule a logicky s ňou aj cena tovaru, ktorú ale dovtedy (do Technologickej singularity) určuje trh.


KONIEC KAPITALIZMU

Zisk sa bude rovnať NULE zásluhou nulovej nadhodnoty a tá zásluhou Zákona konkurencie a to znamená koniec kapitalizmu, ktorý zasyčí ako snehová guľa na rozžeravenej platni.
S koncom kapitalizmu, ako čítame Marxa, ktorý prišiel s myšlienkou, že pre každú historickú etapu spoločenského vývoja platia iné pravidlá. Niečo iné platí v otrokárskej spoločnosti, niečím iným sa riadi feudalizmus a zákony (ekonomické), ktoré platia v kapitalizme, tiež nie sú večné - raz prestanú po naplnení platiť všetky jeho zákonitosti, a teda toto naplnenie bude generovať novonastupujúcu spoločenskú formáciu.
To je v skratke celé kúzlo, do riešenia ktorého môže zasiahnuť každý, keď vyrieši problém Zákona rovnej miery zisku.

Alebo inak: Je vôbec treba niečo riešiť, keď robotník (človek pracujúci za mzdu) - tvorca hodnôt - vo výrobných vzťahoch už nebude figurovať?

WannabeeP

AUTORKA Raja Dunajevskaja V ESEJI „ABECEDA TEÓRIE MARXIZMU:

POKLES MIERY ZISKU A TEÓRIA KRÍZ 1947, potvrdzuje to, čo tvrdím ja vyššie

Zákon klesajúcej tendencie miery zisku je prejavom zákona hodnoty za najrozvinutejších podmienok kapitalistickej produkcie. Za týchto podmienok stále väčšia prevaha mŕtveho nad živou prácou spôsobuje taký klesajúci vzťah nadhodnoty voči celkovému kapitálu, že môže *nastať deň, kedy, i keď by si kapitalista mohol privlastniť celých 24 hodín práce armády ZAMESTNANÝCH, a pracujúci by žili zo vzduchu*, kapitalisti by nedosiahli DOSTATOK nadhodnoty na zabezpečenie mamutieho kapitalistického stroja v stále sa zväčšujúcej miere. Hlavné protirečenie kapitalizmu tak opätovne potvrdzuje tri základné fakty kapitalistickej produkcie: (1) pokles miery zisku, (2) hlbšie a hlbšie krízy, a (3) väčšiu a väčšiu armádu nezamestnaných.

*Pozn*.: Nebudú žiť zo vzduchu ale zo Základného nepodmieneného príjmu ako nutnosti. A v podstate už nebudú súčasťou deľby práce. Ako celok už môžu tvoriť Armádu nezamestnaných a ich práca bude zastúpená ich „alter ego - robotmi“ (neživou prácou).
R. Dunajevskaja, ešte v 1947, takisto ako Marx, možno tušila o robotizácii ale nič o Umelej inteligencii, teda „o takmer NARAZ nastupujúcej neživej práci učiacich sa robotov.

WannabeeP

Nepravdy v článku

Článok je napísaný bez akejkoľvek znalosti marxizmu. Je tendenčný, nepravdivý a vyslovene lživý. Marx veľa o komunizme nepísal. Komunizmus je prirodzenou budúcnosťou ľudstva. Komunizmus nepozná štát, žiadnu formu vlády a teda ani politické systémy a teda nepozná ani komunistov. Centralizmus akéhokoľvek druhu je mu absolútne cudzí. Komunizmus nemá žiadne obete, pretože ho ešte nikto nezažil.
přidat komentář zpět na článek

Uživatelské menu

Login:
Heslo:
zapamatovat si mě
Nemáte zde účet?
Zaregistrujte se!
RSS feed
Atom feed